Čakanka obyčajná ~ Cichorium intybus

Pamätám si na rozprávku o čakanke, ktorú mi starká rozprávala, keď som bola malá. Čakanka, rastlina s modrými kvietkami je podľa rozprávky zakliata dievčina, ktorá mala krásne modré oči. Presne takej istej farby ako sú kvietky čakanky. Dievča chodilo po ceste popri poliach a čakalo na svojho milého, ktorý sa mal vrátiť z vojenčiny. Keď sa dozvedelo, že jej milý sa už z vojenčiny nikdy nevráti, ľútostivo plakala a kde padali slzy, tam začali rásť čakanky. Z nenaplnenej lásky a z veľkého žiaľu sa aj dievča premenilo na rastlinu zvanú čakanka s krásnymi modrými kvietkami ako vo farbe jej očí.
Túto povesť prebásnila Ľudmila Podjavorinská s rovnomenným názvom Čakanka, ktorú Patrícia recitovala na súťaži ešte na základnej.

Čakanka rastie  na suchých miestach, v priekopách, často ju nájdete na krajoch polí. Pri dobrých podmienkach vyrastie aj cez meter. Rozrastenú ju môžete vidieť už z diaľky, krásne kvietky s hranatými okvetnými lístkami.

Pre liečiteľské účely zbierame predovšetkým koreň. Môžu sa aj kvety, ale tie môžeme skôr využiť ako peknú dekoráciu do šalátov a slaných jedál. A to len preto, že kvety obsahujú  malé množstvo liečivých látok oproti koreňu.

Koreň čakanky vykopávame  na jeseň po odkvitnutí, to je predsa samozrejmosť. Je žltohnedý alebo bledohnedý, bez zápachu a má horkú chuť. Koreň obsahuje veľké množstvo polysacharidu inulinu, tvorený zbytkami molekúl fruktózy, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa v horúcej vode a je vhodný ako výživa  pre diabetikov. Obsahuje aj triesloviny, kaučuk, cholin, arginin a veľké množstvo minerálnych látok.

Koreň po zbere dobre očistíme, skontrolujeme a prípadné poškodenia odstránime. Nakrájame na dlhé kúsky a dáme sušiť. Sušenie je dosť zdĺhavé preto vám odporúčam sušiť koreň umelým teplom napr. doma v rúre do teploty do 50°C. Dobre vysušený koreň uskladňujeme v tmavej nádobe.

Odvar z koreňa používame na čistenie krvi alebo pri tráviacich problémoch teda s nedostatkom žalúdočných štiav. Čím odstránime nechutenstvo a tým pádom máme zaručené dobré trávenie. Opodstatnenie má aj pri žlčníkových kameňoch a pri chorobách pečene. V mnohých prípadoch čakanka bola nápomocná aj pri kožných problémoch ako obklady napr. na rôzne vyrážky a zápaly na koži.

Moja prvá skúsenosť s čakankou bola, že som videla prastarkú ako koreň upiekla a pomlela potom si z neho robila nápoj. Až neskôr som pochopila, že to bola pre ňu káva. A takéto využitie sa používa dodnes. Pražením sa v koreni obsiahnuté cukry karamelizujú a tým dostáva vzniknutá káva hnedú farbu a chuť cigorky.

Zvonku môžeme čakanku využiť ako účinný liek na rast vlasov. Natrhaný čerstvý  čakankový koreň odšťavíme a potierame si kožu na hlave.

A ak by sme chceli nášmu telu dopriať niečo mimoriadne, môžeme si hneď na začiatku rastu čakanky natrhať mladé lístky,  púčiky a pridať si ich do čerstvého šalátu. Okrem toho takýmto šalátom môžeme začať očistnú diétu. Alebo si púčiky čakanky zavaríme ako delikatesu do sladkokyslého nálevu.

Nečakajte ! Čakanka už čaká 🙂  Veď, ozdobiť si šalát kvietkami modrej farby môže byť neobvyklé oživenie vášho stolovania.