Deň svätého Valentína

Deň sv. Valentína sa oslavuje na celom svete 14. februára. Aj keď mnohí tvrdia, že vznikol v Amerike, ktorá predstavuje jeho dnešnú komerčnú tvár, neviaže sa s ňou žiadne historické puto.

Sv. Valentín, patrí medzi tradície, ktoré každá krajina slávi po svojom. Napr. v takom Taliansku je tento zaľúbený deň sprevádzaný slávnostným stolovaním, darovaním kvetov i sľubmi. V spomínanej Amerike je  nielen sviatkom zaľúbených, ale aj dňom pre rodiny a pre priateľov. Zamilovaní v Španielsku si potrpia na honosnej večery so sviečkami. V Nemecku je to podobné ako v Taliansku – dievčatá/ženy sú obdarúvané kvetmi a večera má veľmi romantický charakter.  V Brazílii majú svojho Valentína o dva dni skôr a to 12. júna, deň pred sviatkom sv. Antona, patróna manželov. Ženy, ktoré ešte nie sú vydaté, vtedy nosia so sebou sošku sv. Antona, ktorému sa zdôveria s túžbou ísť k oltáru. V Japonsku dávajú dievčatá chlapcom, nie vždy manželom či snúbencom, čokoládu. Tí, čo dostali tento darček, môžu o mesiac, 14. marca, dať dotyčnej bielu čokoládu.

DSC_0700

História

Podľa historika Vincenta Múcsku, z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa vyjadril v istom článku – korene tohto sviatku siahajú do antického Ríma, kde za cisára Marca Aurelia Claudia, pôsobil kresťanský mních Valentín.

V Rímskej ríši to kresťania nemali jednoduché. Cisár im akúkoľvek náboženskú činnosť zakázal a aj kresťanské sobáše sa považovali za zločin. Mních Valentín však nariadenia porušoval a mladých kresťanov naďalej sobášil. „Legenda hovorí, že keď už boli svoji, obdaroval ich kvetmi, ktoré pestoval vo svojej záhrade“. Podľa ďalších povier, mal údajne Valentín aj zázračné schopnosti a uzdravoval tak ľudí. Nakoľko porušoval svojou činnosťou zákaz, neminul ho trest – poprava sťatím a to práve 14. februára r. 269.
(V súčasnosti je už ťažké rozoznať, čo z Valentínovho života je pravda a čo mýtus.) To, či Valentín naozaj žil, ešte neznamená, že je legenda o sviatku zaľúbených aj pravdivá. Aj podľa historika je pravdepodobnejšie, že si kresťanská cirkev dátum 14. februára vybrala z iných dôvodov – aby tak vytlačila pohanské zvyky. Ako tomu bolo pri oslavách príchodu jari (Veľká noc) alebo oslavách zimného slnovratu (Vianoce).

V deň sv. Valentína, antickí Rimania slávili Lupercalie, sviatok bohyne Juno (ochrankyňa manželstva), manželky najvyššieho rímskeho boha Jupitera. Lupercalie boli sviatkami rímskej vlčice (podľa legendy odchovala zakladateľov Ríma – Romula a Réma). Oslavoval sa kult matky, plodnosti, prírodnej životnej sily a vitality. Kresťanská cirkev neskôr rozhodla, že tieto pohanské tradície  sa nahradia sviatkom mučeníka, ktorý mal dobrý vzťah k mladým zaľúbencom.

Valentínske tradície sa od neskorého stredoveku vyvinuli do sviatku, ktorý je známy z viktoriánskej doby. Charakteristický najmä pre anglosaské prostredie. Od 19. storočia si zaľúbení prejavovali lásku zasielaním „valentínok“, či kupovaním darčekov. Je možné, že v tomto čase britskí kolonisti rozšírili sviatok aj v USA. A zvyk písať láskam odkazy, tzv. valentínky? Mohol vzniknúť podľa inej legendy z r. 1415, kedy vojvoda orleánsky písal manželke zamilované listy, z londýnskeho Tower-u, kde bol väznený.

(Zdroj : https://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/legendy-sviatku-zalubenych-pohanske-tradicie-spomienky-mucenika.html)

Tak neviem, či aj u vás oslavujete sviatok sv. Valentína, ale potešiť blízku osobu drobnosťou, kvetmi, sladkým prekvapením či len spoločne stráveným večerom, je naozaj príjemné osvieženie aj vo vzťahu. No nie ?

DSC_0722

Pridaj komentár