HROMNICE, FAŠIANGY, TURÍCE podľa našich predkov a ako ich vnímame teraz.

Je koniec januára a blížia sa HROMNICE a všetkým nám známe porekadlo

NA HROMNICE O HODINU VÍCE“ nám hovorí, že dni sa pomaly , ale isto predlžujú.

HROMNICE sú tradičný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára a má hlboké korene v pohanskej i kresťanskej tradícii. Pomenovanie sviatku súvisí so staroslovanským bohom Perúnom, bohom hromu a blesku, ktorému predkovia obetovali na ochranu pred búrkami a živelnými pohromami. Neskôr tento sviatok prijala kresťanská cirkev, kde sa stal sviatkom Obetovania Pána v chráme alebo tiež Sviatkom očisťovania Panny Márie, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok kresťania oslavujú prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení.

A mimochodom všetky pohanské a kresťanské sviatky veľmi pekne popísala a vysvetlila Katarína Nádaská v knihe „Slovenský rok v ľudových zvykoch, obrazoch a sviatkoch“.

Aj ja som pár informácií získala z jej knihy, ale mnohé mám od mojej prabaky a starej mamy.

Tak čo je také typické pre Hromnice:

  1. Ochrana pred búrkami a zlom

    • Na Hromnice sa svätili sviečky, známe ako hromničky. Tieto sviečky symbolizovali svetlo a ochranu pred bleskami, požiarmi či zlými silami. Hromničky sa zapaľovali počas búrok alebo v čase rodinných nešťastí.

  2. Prechod medzi zimou a jarou

    • Hromnice označujú polovicu zimy a pripravujú prírodu na príchod jari. Hovorilo sa: „Na Hromnice o hodinu více“, čo poukazuje na predlžovanie dňa, čo je spomenuté aj na začiatku článku.

    • Ľudia pozorovali počasie, pretože sa verilo, že Hromnice predpovedajú, aká bude jar:

      • Jasné a slnečné Hromnice znamenali dlhú zimu.

      • Naopak, zamračený a upršaný deň sľuboval skorý príchod jari.

  3. Očistné a magické rituály

    • Očista domu i tela bola dôležitou súčasťou Hromníc. Ľudia používali svätenú vodu na pokropenie obydlí a dvorov.

    • Zapálená hromničná sviečka mala ochraňovať domov pred zlými duchmi.

4. Kuchyňa v období Hromníc: V knihe „Slovenský rok…“ (Katarína Nádaská) píše, že “ v

tento deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby sa vydarili konope a ľan.“

Musím spomenúť aj to, že pár zvykov sme si od našich predkov preniesli aj do súčastnosti.

Ktoré sú to tie prenesené zvyky:

  • Sviečky a svetlo sú stále symbolom Hromníc. V niektorých rodinách sa sviečky svätia a uchovávajú na ochranu domova aj v dnešnej dobe.

  • V kresťanskej tradícii sú Hromnice dňom, keď sa oslavuje Ježišovo predstavenie v chráme, čo symbolizuje očistenie a svetlo viery.

  • V prírode vnímajú ľudia Hromnice ako bod, ktorý pripomína návrat života a blížiacu sa jar, čo nám pripomínajú rôzne porekadlá či pranostiky.

  • Na Hromnice sa zakazovalo – šitie ako také a v niektorých oblastiach Slovenska sa počas tohto dňa/sviatku vôbec nesmelo pracovať.

    Pranostiky : Prešli Hromnice, koniec sanice. Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, v marci zamrzne. Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita i pšenice.

    Aj keď sa Hromnice už veľmi málo aktívne prežívajú, myslím si že ešte stále môžu mať určitý

význam pre spoločnosť ako takú:

  • Duchovný význam: Symbolizujú ochranu, očistu a nový začiatok. V kresťanstve sa zdôrazňuje svetlo viery a Pánova ochrana.

  • Ekologický význam: Upozorňujú na cyklickosť prírody a dôležitosť harmónie medzi človekom a prírodou.

  • Kultúrny význam: Pripomínajú nám tradície a zvyky, ktoré nám odovzdali predkovia.

A samozrejme, že nemôžem opomenúť ani bylinky, ktoré boli používané našimi predkami v mágii na Hromnice:

  • Ľubovník bodkovaný: Považoval sa za ochrannú bylinu proti zlým duchom (škapulár *).

  • Bazalka: Používala sa na očistenie a ochranu domova.

  • Imelo: Symbolizovalo ochranu a prinášalo šťastie (najmä to darované).

  • Palina: Slúžila na ochranu pred zlom a posilnenie intuície a to vo forme vydymovadiel.

  • Šalvia: Mala očisťujúce a harmonizačné vlastnosti (spomínajú sa aj kúpele, kropenie a dym).

Tieto bylinky sa často spaľovali, aby dym vyčistil priestor, alebo sa používali vo forme odvarov na rituálnu očistu. Magické rituály sa spájali s prírodnými silami, aby priniesli ochranu, zdravie a prosperitu.

* ŠKAPULÁR – je to pojem, ktorý pochádza z náboženskej literatúry, pretože sa ním označuje časť mníšskeho rúcha – uvádza D.Fulmeková v knihe Magická sila bylín. Škapuláre nosili veriaci na tele a je to vlastne malé vrecúško, do ktorého sa vkladali byliny, sväté obrázky, modlitby…a moja prastarká si tam odkladala dennú modlitbu a posvätený obrázok Panny Márie.

Hromnice tak zostávajú dôležitým sviatkom, ktorý nám pripomína prepojenie medzi minulosťou, prírodou a duchovnými hodnotami.

No, a ako by to bolo keby som nespomenula aj jedlo či pokrmy, ktoré sa na Hromnice sa pripravovali. Boli to pokrmy spojené so zimným obdobím, ktoré mali zasýtiť a symbolicky očistiť telo. Typické jedlá a koláče však odrážali dostupné suroviny na toto ročné obdobie a aj tradície našich predkov.

Jedlá na Hromnice:

  1. Kapustnica s klobásou a hubami

  2. Zemiakové placky (lokše)

  3. Pšenová kaša s medom a orechmi

Koláče na Hromnice:

  1. Orechovník

  2. Pampúchy (Šišky) alebo fánky

  3. Makové rožky


Recept na kapustnicu s klobásou a hubami – samozrejme, že verzia bez klobásy je tiež veľmi jedlá…stačí klobásu len vyradiť zo surovín.

Suroviny:

  • 500 g kyslej kapusty

  • 200 g údenej klobásy

  • 1 hrsť sušených húb

  • 2 zemiaky

  • 1 cibuľa

  • 2 strúčiky cesnaku

  • 1 PL hladkej múky

  • 1 PL mletej červenej papriky

  • Bobkový list, celé čierne korenie, nové korenie

  • Soľ a mleté čierne korenie podľa chuti

  • 2 PL bravčovej masti

Postup:

  1. Sušené huby namočte do teplej vody aspoň na 20 minút.

  2. Na bravčovej masti osmažte nadrobno nakrájanú cibuľu dozlata. Pridajte múku a mletú papriku, premiešajte a zalejte trochou vody.

  3. Pridajte kapustu, nakrájanú klobásu, namočené huby, korenie, bobkový list a zalejte vodou.

  4. Zemiaky nakrájajte na kocky a pridajte do hrnca.

  5. Varte, kým zemiaky a kapusta zmäknú. Dochuťte soľou, cesnakom a korením.


Recept na orechovník – toto je náš tradičný recept na kysnutý závin, do ktorého môžete použiť aj inú náplň ako je orechová. My keď robíme záviny, tak sa robia až trojaké : maková, orechová a tvarohová.

Suroviny na cesto:

  • 500 g hladkej múky

  • 250 ml mlieka

  • 50 g cukru

  • 30 g droždia

  • 100 g masla

  • 1 žĺtok

  • Štipka soli

Suroviny na náplň:

  • 300 g mletých orechov

  • 150 g cukru

  • 100 ml mlieka

  • 1 ČL škorice

Postup:

  1. Droždie rozmiešajte s trochou cukru a teplého mlieka, nechajte vykysnúť.

  2. Do múky pridajte maslo, vykysnuté droždie, zvyšný cukor, žĺtok a soľ. Vypracujte hladké cesto a nechajte kysnúť na teplom mieste 1 hodinu.

  3. Náplň pripravíte zmiešaním orechov, cukru, škorice a ohriateho mlieka. Náplň má byť vláčna, ale nie tekutá.

  4. Cesto vyvaľkajte, natrite náplňou a zrolujte. Položte na plech a nechajte podkysnúť.

  5. Pečte pri 180 °C asi 30–40 minút.


Recept na pampúchy ( šišky – fánky)

Suroviny:

  • 500 g hladkej múky

  • 250 ml mlieka

  • 3 žĺtky

  • 50 g masla

  • 30 g cukru

  • 25 g droždia

  • Štipka soli

  • 50ml rumu

  • Olej na vyprážanie

  • Práškový cukor a džem na posypanie/podávanie

Postup:

  1. Droždie rozmiešajte s trochou cukru a teplého mlieka, nechajte vykysnúť.

  2. Do múky pridajte žĺtky, roztopené maslo, cukor, soľ a vykysnuté droždie. Trochu zamiešajte a pridajte rum. Ten pomôže šiškám aby sa veľmi „nenapili“ olejom. Vypracujte cesto a nechajte ho kysnúť na teplom mieste asi 1 hodinu.

  3. Cesto rozvaľkajte na hrúbku 1–1,5 cm a vykrajujte kolieska alebo iné tvary.

  4. Šišky vyprážajte v horúcom oleji z oboch strán dozlatista.

  5. Hotové šišky posypte práškovým cukrom a podávajte s džemom. Ja ako dieťa si pamätám, že starká zo zvyšných bielkov vyšľahala sneh, do ktorého zamiešala lekvár alebo jahodový kompót a pampúchy sme jedli spolu s jahodovým snehom.

Tieto jedlá a koláče nielen zasýtia, ale zároveň evokujú tradície a rituály spojené s Hromnicami.

Ako si pamätáte Hromnice vy?

A po Hromniciach prichádzajú Turíce. Ale väčšina z nás hovorí spojenie Fašiangy – Turíce , to sú však dve rozdielne obdobia, avšak často spájané v kontexte ľudových tradícií, osláv a symboliky obnovy. Fašiangy sú obdobím veselosti pred pôstom, zatiaľ čo Turíce sa oslavujú ako sviatok zoslania Ducha Svätého. Pre ich spojenie v ľudovej tradícii sa niekedy označujú ako Fašiangy – Turíce – Sviatok radosti a obnovy.


Tak si to rozmeníme na drobné a napíšeme si základné informácie o Fašiangoch :

  • Fašiangy: Obdobie medzi sviatkom Troch kráľov (6. januára) a Popolcovou stredou čo je vlastne začiatok pôstu.

  • Typické znaky: Veselice, maškarády, zabíjačky, svadby a hojné hodovanie – v dnešnej dobe sú to plesy. Symbolizujú posledné dni radosti a hojnosti pred pôstom.


Tak isto ponúkam základné informácie o Turícach:

  • Turíce: Sviatok pripadajúci na 50. deň po Veľkej noci. Je známy aj ako Sviatok zoslania Ducha Svätého a začiatok kresťanskej cirkvi.

  • Typické znaky: Obrady spojené s ohňom, vodou, zeleňou a bylinkami, ktoré symbolizujú očistu a ochranu.


Čo je typické pre Fašiangy a Turíce

  1. Fašiangy:

    • Bohaté jedlá: Šišky, fánky, slanina, klobásy, kapustnica, zabíjačkové špeciality.

    • Maškarády: Masky symbolizovali rôzne archetypy (smrť, nevesta, medveď), ktoré mali ochraňovať a prinášať prosperitu.

    • Tance a piesne: Symbolizovali radosť a oslobodenie pred obdobím odriekania.

  2. Turíce:

    • Zdobenie príbytkov zelenými vetvami (hlavne brezou) na znak jari a plodnosti.

    • Obrady s ohňom: Zapaľovanie vatier ako symbol očistenia.

    • Svätodušné procesie: Modlitby za požehnanie prírody a ochranu pred živelnými pohromami.


A čo sme si zo od našich predkov preniesli zo zvykov do súčasnosti ?

  • Fašiangy:

    • Dodnes pretrvali fašiangové pochody, zabíjačky a maškarné plesy.

    • Pripomínajú radostnú tradíciu oslobodenia od starostí a zdôrazňujú spoločenský aspekt osláv.

  • Turíce:

    • Zvyky spojené s prírodou, ako zdobenie domov zelenými vetvami alebo sviatosti v kostole, sa uchovávajú hlavne v dedinských oblastiach.

    • Moderné kresťanské oslavy Turíc sa sústredia na duchovnú obnovu.


Tieto sviatky predsa len majú význam pre spoločnosť

  • Fašiangy: Pripomínajú potrebu spoločenského spojenia, zábavy a oddychu. Symbolizujú aj uznanie cyklov života – obdobia hojnosti a obdobia pôstu aj keď v tejto dobe možno v inej podobe a pod iným názvom – detox/očista .

  • Turíce: Vyjadrujú duchovné hodnoty jednoty, obnovy a pokoja. Pre ľudí sú pripomienkou rovnováhy medzi človekom a prírodou, ktorá je v dnešnej dobe tak veľmi žiadaná a potrebná. A ja som veľmi rada, že sa ľudia snažia vrátiť k starodávnym zvykom a tradíciám. A že sa rovnako snažia svoj život spájať s prírodou.


No, a samozrejme ešte spomeniem bylinky využívané v mágii:

Obdobie Fašiangov a Turíc, rovnako ako každé iné sviatky boli považované za vhodný čas na využívanie liečivých bylín, ktoré mali ochranné a očistné vlastnosti. Byliny sa používali na prípravu nápojov, kúpeľov, ochranných amuletov a vydymovadiel.

Typické bylinky:

  1. Žihľava: Ochrana pred negatívnymi energiami, čistenie krvi.

  2. Palina obyčajná: Magická bylinka na odháňanie zlých duchov a podporu intuície.

  3. Ľubovník bodkovaný: Symbol slnečnej energie, používal sa na posilnenie ducha a ochranu.

  4. Materina dúška: Na očistu tela aj priestoru, má upokojujúce účinky.

  5. Šalvia lekárska: Očista a posilnenie vitality.

  6. Harmanček: Symbol pokoja a harmónie, často využívaný v očistných rituáloch.

  7. Repík lekársky: Ochranný symbol a liečivá bylinka na rany.


A na záver také malé konštatovanie :

Fašiangy a Turíce symbolizujú dôležité momenty v ročnom cykle, spájajúce veselosť a duchovnú obnovu. Zanechali nám tradície, ktoré posilňujú vzťahy medzi ľuďmi, pripomínajú rovnováhu medzi prírodou a človekom a poskytujú priestor na prejavenie úcty k cyklom života. Liečivé byliny zohrávali významnú úlohu pri rituáloch a ich využívanie pretrváva aj v súčasnosti, z čoho sa veľmi teším.

















 

 

0 komentárov k “HROMNICE, FAŠIANGY, TURÍCE podľa našich predkov a ako ich vnímame teraz.Pridajte vlastný →

Pridaj komentár