Je koniec januára a blížia sa HROMNICE a všetkým nám známe porekadlo
„NA HROMNICE O HODINU VÍCE“ nám hovorí, že dni sa pomaly , ale isto predlžujú.
HROMNICE sú tradičný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára a má hlboké korene v pohanskej i kresťanskej tradícii. Pomenovanie sviatku súvisí so staroslovanským bohom Perúnom, bohom hromu a blesku, ktorému predkovia obetovali na ochranu pred búrkami a živelnými pohromami. Neskôr tento sviatok prijala kresťanská cirkev, kde sa stal sviatkom Obetovania Pána v chráme alebo tiež Sviatkom očisťovania Panny Márie, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok kresťania oslavujú prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení.
A mimochodom všetky pohanské a kresťanské sviatky veľmi pekne popísala a vysvetlila Katarína Nádaská v knihe „Slovenský rok v ľudových zvykoch, obrazoch a sviatkoch“.
Aj ja som pár informácií získala z jej knihy, ale mnohé mám od mojej prabaky a starej mamy.
Tak čo je také typické pre Hromnice:
-
Ochrana pred búrkami a zlom
-
Na Hromnice sa svätili sviečky, známe ako hromničky. Tieto sviečky symbolizovali svetlo a ochranu pred bleskami, požiarmi či zlými silami. Hromničky sa zapaľovali počas búrok alebo v čase rodinných nešťastí.
-
-
Prechod medzi zimou a jarou
-
Hromnice označujú polovicu zimy a pripravujú prírodu na príchod jari. Hovorilo sa: „Na Hromnice o hodinu více“, čo poukazuje na predlžovanie dňa, čo je spomenuté aj na začiatku článku.
-
Ľudia pozorovali počasie, pretože sa verilo, že Hromnice predpovedajú, aká bude jar:
-
Jasné a slnečné Hromnice znamenali dlhú zimu.
-
Naopak, zamračený a upršaný deň sľuboval skorý príchod jari.
-
-
-
Očistné a magické rituály
-
Očista domu i tela bola dôležitou súčasťou Hromníc. Ľudia používali svätenú vodu na pokropenie obydlí a dvorov.
-
Zapálená hromničná sviečka mala ochraňovať domov pred zlými duchmi.
-
4. Kuchyňa v období Hromníc: V knihe „Slovenský rok…“ (Katarína Nádaská) píše, že “ v
tento deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby sa vydarili konope a ľan.“
Musím spomenúť aj to, že pár zvykov sme si od našich predkov preniesli aj do súčastnosti.
Ktoré sú to tie prenesené zvyky:
-
Sviečky a svetlo sú stále symbolom Hromníc. V niektorých rodinách sa sviečky svätia a uchovávajú na ochranu domova aj v dnešnej dobe.
-
V kresťanskej tradícii sú Hromnice dňom, keď sa oslavuje Ježišovo predstavenie v chráme, čo symbolizuje očistenie a svetlo viery.
-
V prírode vnímajú ľudia Hromnice ako bod, ktorý pripomína návrat života a blížiacu sa jar, čo nám pripomínajú rôzne porekadlá či pranostiky.
-
Na Hromnice sa zakazovalo – šitie ako také a v niektorých oblastiach Slovenska sa počas tohto dňa/sviatku vôbec nesmelo pracovať.
Pranostiky : Prešli Hromnice, koniec sanice. ● Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, v marci zamrzne. ● Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita i pšenice.
Aj keď sa Hromnice už veľmi málo aktívne prežívajú, myslím si že ešte stále môžu mať určitý
význam pre spoločnosť ako takú:
-
Duchovný význam: Symbolizujú ochranu, očistu a nový začiatok. V kresťanstve sa zdôrazňuje svetlo viery a Pánova ochrana.
-
Ekologický význam: Upozorňujú na cyklickosť prírody a dôležitosť harmónie medzi človekom a prírodou.
-
Kultúrny význam: Pripomínajú nám tradície a zvyky, ktoré nám odovzdali predkovia.
A samozrejme, že nemôžem opomenúť ani bylinky, ktoré boli používané našimi predkami v mágii na Hromnice:
-
Ľubovník bodkovaný: Považoval sa za ochrannú bylinu proti zlým duchom (škapulár *).
-
Bazalka: Používala sa na očistenie a ochranu domova.
-
Imelo: Symbolizovalo ochranu a prinášalo šťastie (najmä to darované).
-
Palina: Slúžila na ochranu pred zlom a posilnenie intuície a to vo forme vydymovadiel.
-
Šalvia: Mala očisťujúce a harmonizačné vlastnosti (spomínajú sa aj kúpele, kropenie a dym).
Tieto bylinky sa často spaľovali, aby dym vyčistil priestor, alebo sa používali vo forme odvarov na rituálnu očistu. Magické rituály sa spájali s prírodnými silami, aby priniesli ochranu, zdravie a prosperitu.
* ŠKAPULÁR – je to pojem, ktorý pochádza z náboženskej literatúry, pretože sa ním označuje časť mníšskeho rúcha – uvádza D.Fulmeková v knihe Magická sila bylín. Škapuláre nosili veriaci na tele a je to vlastne malé vrecúško, do ktorého sa vkladali byliny, sväté obrázky, modlitby…a moja prastarká si tam odkladala dennú modlitbu a posvätený obrázok Panny Márie.
Hromnice tak zostávajú dôležitým sviatkom, ktorý nám pripomína prepojenie medzi minulosťou, prírodou a duchovnými hodnotami.
No, a ako by to bolo keby som nespomenula aj jedlo či pokrmy, ktoré sa na Hromnice sa pripravovali. Boli to pokrmy spojené so zimným obdobím, ktoré mali zasýtiť a symbolicky očistiť telo. Typické jedlá a koláče však odrážali dostupné suroviny na toto ročné obdobie a aj tradície našich predkov.
Jedlá na Hromnice:
-
Kapustnica s klobásou a hubami
-
Zemiakové placky (lokše)
-
Pšenová kaša s medom a orechmi
Koláče na Hromnice:
-
Orechovník
-
Pampúchy (Šišky) alebo fánky
-
Makové rožky
Recept na kapustnicu s klobásou a hubami – samozrejme, že verzia bez klobásy je tiež veľmi jedlá…stačí klobásu len vyradiť zo surovín.
Suroviny:
-
500 g kyslej kapusty
-
200 g údenej klobásy
-
1 hrsť sušených húb
-
2 zemiaky
-
1 cibuľa
-
2 strúčiky cesnaku
-
1 PL hladkej múky
-
1 PL mletej červenej papriky
-
Bobkový list, celé čierne korenie, nové korenie
-
Soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
-
2 PL bravčovej masti
Postup:
-
Sušené huby namočte do teplej vody aspoň na 20 minút.
-
Na bravčovej masti osmažte nadrobno nakrájanú cibuľu dozlata. Pridajte múku a mletú papriku, premiešajte a zalejte trochou vody.
-
Pridajte kapustu, nakrájanú klobásu, namočené huby, korenie, bobkový list a zalejte vodou.
-
Zemiaky nakrájajte na kocky a pridajte do hrnca.
-
Varte, kým zemiaky a kapusta zmäknú. Dochuťte soľou, cesnakom a korením.
Recept na orechovník – toto je náš tradičný recept na kysnutý závin, do ktorého môžete použiť aj inú náplň ako je orechová. My keď robíme záviny, tak sa robia až trojaké : maková, orechová a tvarohová.
Suroviny na cesto:
-
500 g hladkej múky
-
250 ml mlieka
-
50 g cukru
-
30 g droždia
-
100 g masla
-
1 žĺtok
-
Štipka soli
Suroviny na náplň:
-
300 g mletých orechov
-
150 g cukru
-
100 ml mlieka
-
1 ČL škorice
Postup:
-
Droždie rozmiešajte s trochou cukru a teplého mlieka, nechajte vykysnúť.
-
Do múky pridajte maslo, vykysnuté droždie, zvyšný cukor, žĺtok a soľ. Vypracujte hladké cesto a nechajte kysnúť na teplom mieste 1 hodinu.
-
Náplň pripravíte zmiešaním orechov, cukru, škorice a ohriateho mlieka. Náplň má byť vláčna, ale nie tekutá.
-
Cesto vyvaľkajte, natrite náplňou a zrolujte. Položte na plech a nechajte podkysnúť.
-
Pečte pri 180 °C asi 30–40 minút.
Recept na pampúchy ( šišky – fánky)
Suroviny:
-
500 g hladkej múky
-
250 ml mlieka
-
3 žĺtky
-
50 g masla
-
30 g cukru
-
25 g droždia
-
Štipka soli
-
50ml rumu
-
Olej na vyprážanie
-
Práškový cukor a džem na posypanie/podávanie
Postup:
-
Droždie rozmiešajte s trochou cukru a teplého mlieka, nechajte vykysnúť.
-
Do múky pridajte žĺtky, roztopené maslo, cukor, soľ a vykysnuté droždie. Trochu zamiešajte a pridajte rum. Ten pomôže šiškám aby sa veľmi „nenapili“ olejom. Vypracujte cesto a nechajte ho kysnúť na teplom mieste asi 1 hodinu.
-
Cesto rozvaľkajte na hrúbku 1–1,5 cm a vykrajujte kolieska alebo iné tvary.
-
Šišky vyprážajte v horúcom oleji z oboch strán dozlatista.
-
Hotové šišky posypte práškovým cukrom a podávajte s džemom. Ja ako dieťa si pamätám, že starká zo zvyšných bielkov vyšľahala sneh, do ktorého zamiešala lekvár alebo jahodový kompót a pampúchy sme jedli spolu s jahodovým snehom.
Tieto jedlá a koláče nielen zasýtia, ale zároveň evokujú tradície a rituály spojené s Hromnicami.
Ako si pamätáte Hromnice vy?
A po Hromniciach prichádzajú Turíce. Ale väčšina z nás hovorí spojenie Fašiangy – Turíce , to sú však dve rozdielne obdobia, avšak často spájané v kontexte ľudových tradícií, osláv a symboliky obnovy. Fašiangy sú obdobím veselosti pred pôstom, zatiaľ čo Turíce sa oslavujú ako sviatok zoslania Ducha Svätého. Pre ich spojenie v ľudovej tradícii sa niekedy označujú ako Fašiangy – Turíce – Sviatok radosti a obnovy.
Tak si to rozmeníme na drobné a napíšeme si základné informácie o Fašiangoch :
-
Fašiangy: Obdobie medzi sviatkom Troch kráľov (6. januára) a Popolcovou stredou čo je vlastne začiatok pôstu.
-
Typické znaky: Veselice, maškarády, zabíjačky, svadby a hojné hodovanie – v dnešnej dobe sú to plesy. Symbolizujú posledné dni radosti a hojnosti pred pôstom.
Tak isto ponúkam základné informácie o Turícach:
-
Turíce: Sviatok pripadajúci na 50. deň po Veľkej noci. Je známy aj ako Sviatok zoslania Ducha Svätého a začiatok kresťanskej cirkvi.
-
Typické znaky: Obrady spojené s ohňom, vodou, zeleňou a bylinkami, ktoré symbolizujú očistu a ochranu.
Čo je typické pre Fašiangy a Turíce
-
Fašiangy:
-
Bohaté jedlá: Šišky, fánky, slanina, klobásy, kapustnica, zabíjačkové špeciality.
-
Maškarády: Masky symbolizovali rôzne archetypy (smrť, nevesta, medveď), ktoré mali ochraňovať a prinášať prosperitu.
-
Tance a piesne: Symbolizovali radosť a oslobodenie pred obdobím odriekania.
-
-
Turíce:
-
Zdobenie príbytkov zelenými vetvami (hlavne brezou) na znak jari a plodnosti.
-
Obrady s ohňom: Zapaľovanie vatier ako symbol očistenia.
-
Svätodušné procesie: Modlitby za požehnanie prírody a ochranu pred živelnými pohromami.
-
A čo sme si zo od našich predkov preniesli zo zvykov do súčasnosti ?
-
Fašiangy:
-
Dodnes pretrvali fašiangové pochody, zabíjačky a maškarné plesy.
-
Pripomínajú radostnú tradíciu oslobodenia od starostí a zdôrazňujú spoločenský aspekt osláv.
-
-
Turíce:
-
Zvyky spojené s prírodou, ako zdobenie domov zelenými vetvami alebo sviatosti v kostole, sa uchovávajú hlavne v dedinských oblastiach.
-
Moderné kresťanské oslavy Turíc sa sústredia na duchovnú obnovu.
-
Tieto sviatky predsa len majú význam pre spoločnosť
-
Fašiangy: Pripomínajú potrebu spoločenského spojenia, zábavy a oddychu. Symbolizujú aj uznanie cyklov života – obdobia hojnosti a obdobia pôstu aj keď v tejto dobe možno v inej podobe a pod iným názvom – detox/očista .
-
Turíce: Vyjadrujú duchovné hodnoty jednoty, obnovy a pokoja. Pre ľudí sú pripomienkou rovnováhy medzi človekom a prírodou, ktorá je v dnešnej dobe tak veľmi žiadaná a potrebná. A ja som veľmi rada, že sa ľudia snažia vrátiť k starodávnym zvykom a tradíciám. A že sa rovnako snažia svoj život spájať s prírodou.
No, a samozrejme ešte spomeniem bylinky využívané v mágii:
Obdobie Fašiangov a Turíc, rovnako ako každé iné sviatky boli považované za vhodný čas na využívanie liečivých bylín, ktoré mali ochranné a očistné vlastnosti. Byliny sa používali na prípravu nápojov, kúpeľov, ochranných amuletov a vydymovadiel.
Typické bylinky:
-
Žihľava: Ochrana pred negatívnymi energiami, čistenie krvi.
-
Palina obyčajná: Magická bylinka na odháňanie zlých duchov a podporu intuície.
-
Ľubovník bodkovaný: Symbol slnečnej energie, používal sa na posilnenie ducha a ochranu.
-
Materina dúška: Na očistu tela aj priestoru, má upokojujúce účinky.
-
Šalvia lekárska: Očista a posilnenie vitality.
-
Harmanček: Symbol pokoja a harmónie, často využívaný v očistných rituáloch.
-
Repík lekársky: Ochranný symbol a liečivá bylinka na rany.
A na záver také malé konštatovanie :
Fašiangy a Turíce symbolizujú dôležité momenty v ročnom cykle, spájajúce veselosť a duchovnú obnovu. Zanechali nám tradície, ktoré posilňujú vzťahy medzi ľuďmi, pripomínajú rovnováhu medzi prírodou a človekom a poskytujú priestor na prejavenie úcty k cyklom života. Liečivé byliny zohrávali významnú úlohu pri rituáloch a ich využívanie pretrváva aj v súčasnosti, z čoho sa veľmi teším.
0 komentárov k “HROMNICE, FAŠIANGY, TURÍCE podľa našich predkov a ako ich vnímame teraz.”Pridajte vlastný →