Záhradný kalendár na mesiac MAREC – Aké práce je treba urobiť v záhrade ? A aké bylinky by sme už mohli zbierať v mesiaci marec?

Začnem záhradou respektíve záhradnými prácami v tomto treťom mesiaci. V našej bylinkovej záhrade už máme veľa práce a všeličo je potrebné stihnúť aby naše bylinky mali nerušený rast. Musím povedať /napísať, že niektoré práce má na starosti moja polovička, pretože je oveľa silnejší ako ja.

A to sa hlavne týka → hlavne prípravy pôdy a jej vylepšenie

Marec je teda ideálny čas na obnovu a výživu pôdy pred výsadbou. Na čo by ste sa mali zamerať?

1. Kyprenie a prevzdušnenie

Ak je pôda zhutnená, prekypriť ju vidlami alebo rýľom, ale neobracať hlboko (my to robíme max. do 10 cm), aby sa nenarušila pôdna mikroflóra. Samozrejme, že nemôže byť zamrznutá, u nás málokedy býva zamrznutá v marci…tak môžeme pracovať.

Pôdna mikroflóra – čo to je a ako sa o ňu starať?

Pôdna mikroflóra je súbor mikroorganizmov žijúcich v pôde, ktoré zabezpečujú jej úrodnosť a zdravie. Patrí sem široké spektrum baktérií, húb, rias, aktinomycét, prvokov a ďalších mikroskopických organizmov. Tieto mikróby rozkladajú organické látky, uvoľňujú živiny pre rastliny a chránia ich pred patogénmi.

Prečo je pôdna mikroflóra dôležitá?

Zlepšuje dostupnosť živín – Baktérie a huby pomáhajú rastlinám prijímať dusík, fosfor a iné minerály.
Podporuje zdravie rastlín – Mykorízne huby vytvárajú symbotické vzťahy s koreňmi rastlín, čím im zlepšujú príjem vody a živín.
Rozkladá organickú hmotu – Pôdne mikroorganizmy premieňajú organický odpad na humus, čím zvyšujú úrodnosť pôdy.
Bojuje proti škodlivým patogénom – Užitočné baktérie a huby vytvárajú látky, ktoré potláčajú choroboplodné mikroorganizmy.

Ako sa starať o pôdnu mikroflóru?

Nepoužívať chemické pesticídy a umelé hnojivá – Agresívna chémia ničí prospešné mikroorganizmy v pôde. Namiesto toho je vhodné používať organické a prírodné hnojivá.
Pravidelne pridávať organickú hmotu – Kompost, maštaľný hnoj, drevná štiepka a mulčovanie pomáhajú udržiavať pôdny život.
Používať mykorízne huby a bakteriálne prípravky – Pridanie užitočných húb (napr. Glomus spp.) a baktérií (napr. Bacillus subtilis) podporuje pôdnu biodiverzitu.
Neobracať pôdu príliš hlboko – Príliš hlboké rýľovanie narúša pôdne vrstvy a ničí kolónie mikroorganizmov. Lepšie je použiť vidly na kyprenie bez obracania pôdy.
Striedať plodiny a pestovať zelené hnojenie – Rastliny ako facélia, horčica či ďatelina zlepšujú štruktúru pôdy a podporujú mikroflóru.
Udržiavať pôdu zakrytú – Holá pôda degraduje, preto je vhodné používať mulč, medziplodiny a krycie plodiny.
Zadržiavať vlahu – Suchá pôda spomaľuje aktivitu mikroorganizmov. Pravidelná závlaha a mulčovanie pomáhajú udržiavať stabilné mikroklimatické podmienky.

Ak sa staráme o pôdnu mikroflóru, výsledkom je zdravšia a úrodnejšia pôda, ktorá prirodzene podporuje rast rastlín bez potreby chemických zásahov.

2. Pridanie kompostu

Do pôdy zapracovať kvalitný kompost alebo preosiaty maštaľný hnoj. My si vyrábame vlastný kompost. Využívame ho pravidelne a musím povedať, že kompostu nie je nikdy dosť! Preto by ste na našej záhrade našli dva kompostéry a tohto roku sa chystáme postaviť ešte jeden kompostér.

Pozitívne aspekty kompostovania

Kompostovanie je jedným z najjednoduchších a najprirodzenejších spôsobov, ako zlepšiť kvalitu pôdy, znížiť množstvo odpadu a podporiť zdravie rastlín. Má mnoho environmentálnych, ekonomických aj praktických výhod.

1. Zlepšujeme kvalitu pôdy a jej úrodnosť

Kompost obohacuje pôdu o živiny (ako je dusík, fosfor, draslík) a to v prírodnej forme.
Podporuje pôdnu mikroflóru, čím zlepšuje dostupnosť živín pre rastliny, ale aj kríka a stromy.
Zvyšuje podiel humusu, ktorý pomáha zadržiavať vodu a zabraňuje erózii, čo je v meniacej sa klíme skutočne veľmi dôležité.

2. Znižujeme množstvo odpadu a šetrí životné prostredie

My až 90 % kuchynského (zvyšky zo zeleniny a ovocia) a záhradného odpadu kompostujeme a tešíme sa z toho že neskončí na skládke.
Znižujeme tým produkciu metánu, ktorý vzniká pri rozklade organického odpadu na skládkach a je silným skleníkovým plynom.
My v našej záhrade sme úplne vylúčili spotrebu chemických hnojív, čím obmedzujeme znečistenie pôdy a vôd a sme na to veľmi hrdí.

3. Zlepšujeme štruktúru pôdy a zadržiavanie vody

Kompostom zlepšujeme vzdušnosť a priepustnosť pôdy, čo je dôležité najmä pri ílovitých pôdach ako je tá naša.
Kompost ale pomáha aj piesočnatým pôdam udržať v nich vlhkosť, čím sa znižuje potreba zavlažovania.
Kompost rozhodne pôsobí ako prírodný regulátor pH, vyrovnáva kyslosť alebo zásaditosť pôdy.

4. Kompost posilňuje odolnosť rastlín voči chorobám

Prírodné antimikrobiálne látky v komposte potláčajú rozvoj škodlivých pôdnych patogénov.
Rastliny hnojené kompostom majú pevnejší koreňový systém a sú odolnejšie voči stresu, suchu a škodcom, čo je v dnešnej klíme vážne potrebné.

5. Kompost šetrí peniaze a znižuje potrebu umelých hnojív

Kompost je prírodné a bezplatné hnojivo, ktoré nahrádza drahé chemické prípravky.
Redukuje potrebu kupovania rašeliny, ktorá sa získava ťažbou a poškodzuje ekosystémy rašelinísk.
Môže slúžiť ako mulč, ktorý zabraňuje rastu buriny a udržiava vlahu v pôde, ale to by ste museli mať toho kompostu naozaj veľmi veľa.

6. Kompost podporuje biodiverzitu v pôde

Poskytuje potravu pre dážďovky, užitočné baktérie a huby, ktoré pomáhajú rozkladať organickú hmotu a zlepšovať štruktúru pôdy.
Podporuje rast mykoríznych húb, ktoré zlepšujú príjem živín rastlinami. Preto pri sadení priesad paradajok používame náš kompost spolu s mykoríznymi hubami a vaječnými škrupinami.

7. kompost je ekologickým riešením pre domácnosti aj farmy

Kompostovanie môže praktizovať každý – od malých záhradkárov až po väčšie ekologické farmy.
Pomáha budovať obehové hospodárstvo, kde sa biologický odpad premieňa na hodnotný zdroj, čo je úžasné.

Záver

Kompostovanie je jednoduchý a efektívny spôsob, ako zlepšiť zdravie pôdy, znížiť množstvo odpadu a prispieť k ochrane životného prostredia. Je to jedna z najlepších investícií do trvalo udržateľného pestovania rastlín.

3. Zelené hnojenie

Ak ste na jeseň nezasiali rastliny na zelené hnojenie (horčica, facélia…), teraz je čas ich zapraviť do pôdy.

Zelené hnojenie – prírodná cesta k úrodnej pôde

Zelené hnojenie je ekologická metóda vylepšovania pôdy, pri ktorej sa pestujú špeciálne rastliny a následne sa zaorávajú alebo nechávajú rozložiť na povrchu pôdy. Pomáha obohatiť pôdu o živiny, zlepšiť jej štruktúru a podporiť pôdnu mikroflóru.

Výhody zeleného hnojenia:

1. Zlepšuje úrodnosť pôdy

2. Zabraňuje erózii a vysychaniu pôdy

3. Potláča burinu a škodcov

4. Zlepšuje štruktúru pôdy

Aké rastliny sú vhodné na zelené hnojenie?

1. Strukoviny (viažu dusík)

Vika siata (Vicia sativa) – Fixuje dusík a rýchlo rastie.
Lupina (Lupinus spp.) – Kyprí pôdu a znáša aj chudobnejšie pôdy.
Bôb obyčajný (Vicia faba) – Má hlboké korene a zlepšuje štruktúru pôdy.

2. Kapustovité rastliny (dezinfikujú pôdu)

Horčica biela (Sinapis alba) – Rýchlo rastie, potláča burinu a odpudzuje škodcov.
Reďkev olejná (Raphanus sativus var. oleiformis) – Má hlboké korene, zlepšuje prevzdušnenie pôdy.

3. Trávy a obilniny (zlepšujú pôdnu štruktúru)

Raž (Secale cereale) – Vhodná na zimné zelené hnojenie, potláča buriny.
Ovos (Avena sativa) – Má silné korene a zabraňuje erózii.

4. Medonosné rastliny (podporujú biodiverzitu)

Facélia vratičolistá (Phacelia tanacetifolia) – Výborná pre včely, zlepšuje pôdu.
Pohánka (Fagopyrum esculentum) – Rýchlo rastie a potláča buriny.

Kedy a ako používať zelené hnojenie?

Pred výsadbou plodín
- Na jar alebo na jeseň sa vysievajú rastliny na zelené hnojenie a po 6 – 8 týždňoch sa zaorávajú alebo mulčujú.
Ako krycia plodina cez zimu
- Zimná raž alebo vika chránia pôdu pred eróziou a na jar sa zaorajú.
Medzi hlavnými plodinami (v medziplodine)
- Po zbere zeleniny možno vysiať facéliu alebo horčicu na rýchle zlepšenie pôdy pred ďalším pestovaním.

Záver

Zelené hnojenie je jednoduchý a ekologický spôsob, ako obohatiť pôdu o živiny, zlepšiť jej štruktúru a podporiť zdravý pôdny ekosystém. Je to skvelá alternatíva k umelým hnojivám a chemickým prípravkom.

4. Minerály a pôdne kondicionéry

Ak je pôda kyslá, môžete pridať dolomitický vápenec, ak je príliš piesočnatá, pridajte íl alebo bentonit.

5. Mikrobiálne hnojivá

Na podporu pôdnej mikroflóry sú vhodné prípravky s užitočnými baktériami, ako sú mykorízne huby alebo baktérie na rozklad organických látok.

No, v marci sa môžeme vrhnúť už aj na vysievanie, nakoľko pri niektorých rastlinách, zelenine, ale aj kvetoch je dobré si zo semienok predpestovať priesady. Jednak tým získame čas a možnosť výberu najsilnejších a najzdravších jedincov, ktoré budeme vysádzať na konečné stanovisko v záhrade.

A preto je dobré aby sme vedeli čo treba urobiť pred vysievaním?… či už vysievaním semienok na predpestovanie alebo vysievaní rovno do záhonov:

Kontrola klíčivosti semien a príprava vysievacej zeminy– Staršie semená otestujte vložením do vlhkej vaty na pár dní.
Presadenie niektorých plodín – V interiéri môžete predpestovať paradajky, papriky, zeler, bazalku, ale aj niektoré bylinky ako yzop či levanduľu.
Výsev do skleníkov a parenísk – Šalát, reďkovku, špenát, skorú mrkvu, petržlen a kôpor môžete vysievať už v marci do krytých priestorov.
Jarné mulčovanie – Okolo ovocných stromov a trvaliek môžete obnoviť mulčovanie, aby sa zabránilo odparovaniu vody a rastu buriny.

No a nakoniec nesmiem zabudnúť ani na starostlivosť o trvalky a bylinky v marci.

Ja v marci určite budem venovať zvýšenú pozornosť :

Levanduli – V marci skrátiť minuloročné výhony o tretinu až polovicu, aby sa podporil kompaktný rast.
Yzopu – Zrezať staré zdrevnatené výhonky na podporu nových výhonkov.
Pamajoránu (oregano) – Ak ste ho na jeseň nestrihali, teraz môžete odstrániť suché časti.
Medovke a mäte – Môžete ju zostrihať až po zem, rýchlo vyženie nové listy.
Tymiánu – Skontrolovať, či neodumrel v strede, ak áno, je čas ho omladiť výsevom alebo odrezkami.
Echinacey – Ak ste ju nestrihali na jeseň, odstráňte staré stonky, aby mala priestor na rast.
Dúške materinej – Stačí len mierne zostrihnúť, aby si zachovala kompaktný tvar.

O niektorých bylinkách a ich zostrihu som natočila aj videá, ktoré určite nájdete na FB v albume : Starostlivosť o bylinky

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.637575118377441&type=3

A na úplný záver spomeniem aj zber jarných bylín v marci:

Okrem známych jarných bylín ako fialka, podbeľ, púpava, žihľava, sedmokráska a medvedí cesnak môžete zbierať aj:

Prvosienka jarná (Primula veris) – Kvety aj listy podporujú dýchanie a sú vhodné do čajov.
Pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) – Listy sú skvelé pri ochoreniach dýchacích ciest.
Pakost smradľavý (Geranium robertianum) – Používa sa pri zápaloch močových ciest a tráviacich problémoch.
Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) – Má hemostatické účinky, pomáha pri silnej menštruácii. Čistí krv a pomáha pri krvácaní.
Hluchavka purpurová (Lamium purpureum) – Podporuje trávenie, má protizápalové účinky.
Chren dedinský (Armoracia rusticana) – Mladé listy môžu byť súčasťou jarných šalátov, podporujú trávenie.
Lopúch väčší (Arctium lappa) – Koreň sa môže zbierať v marci predtým, než začne rásť, podporuje detoxikáciu pečene.
Imelo biele (Viscum album) – zníženie krvného tlaku, podporu imunity a harmonizáciu nervového systému. Používa sa najmä vo forme tinktúr a čajov, no pri jeho užívaní je potrebná opatrnosť. Imelo je cenná bylina v tradičnej medicíne, no treba ho zbierať z listnatých stromov (dub, jabloň), nie z ihličnanov.

Samozrejme, že musíme brať na zreteľ aj miesto kde chceme zbierať, pretože aj keď je Slovensko malá krajina, nie všade rovnako rastú, kvitnú byliny a teda sa môžu zbierať. Predsa sú teplotné rozdiely v počasí a to nie len medzi severom a juhom Slovenska. Tak na to nezabúdajme… keď napíšem, že som bola zbierať napr. podbeľ je veľká pravdepodobnosť, že na severe ešte v tú dobu budú mať sneh alebo aspoň mrazivé noci. 🙂

Viac menej o všetkých bylinkách nájdete aj samostatné články tu na blogu, v ktorých si môžete prečítať všetky dôležité informácie ohľadom zberu, sušenia, uskladnenia, použitia či obsahových látok bylín a samozrejme v článku nájdete aj recept s tou konkrétnou bylinkou.

No a v bylinkovom kalendári z minulého roka nájdete viac info o bylinkách, ktoré som tu vynechala. Jedná sa o bylinky: fialka, podbeľ, púpava, žihľava, sedmokráska a medvedí cesnak, ale to len preto že Bylinkové kalendáre som písala minulý rok.

Tak snáď sa vám článok bude páčiť a napíšete mi či vám v ňom nič nechýbalo.

Prajem vám len krásne slnečné jarné dni

Jarka ♥