Bohyňa jari VESNA a 1. jarný deň alebo jarná rovnodennosť alebo ako prežívali toto obdobie naši predkovia.

V slovanskej mytológii bola bohyňa Vesna stelesnením jari, života a mladosti.

Jej meno je odvodené od slova „vesna“, čo v niektorých slovanských jazykoch znamená jar. Vesna bola považovaná za mladú a krásnu bohyňu, ktorá prinášala teplo, radosť a zeleň na polia i do lesov.

Jej príchod symbolizoval prebudenie prírody po dlhej zime.¹

V období jari, považovanom za najkrajšie v roku, sa príroda prebúdzala k životu. Bohyňa Vesna alebo Leľa bola v slovanskom ponímaní vždy mladá, krásna, milá a veselá.² Vesna vyháňa zimu, prináša teplo a svetlo … prebúdza prírodu : rastlinstvo aj zvieratá. Srší z nej čistá energia, radosť a plodnosť a všade kde vstúpi, zanecháva kvitnúce rastliny, stromy, kríky … a prináša radosť a smiech. Ľudia sa usmievali a boli šťastní.²

Vesna bohyňa jari vstupuje do našich životov v mesiaci marec a to na 1. jarný deň – teda na jarnú rovnodennosť.

Vesna bohyňa jari je vždy mladá, krásna a obklopená kvetmi vždy v bielom a bola patrónkou mladých dievčat.

Po vynesení Moreny nasledovalo privítanie jari, často personifikovanej ako bohyňa Vesna. Mládež nosila zelené ratolesti ozdobené stužkami a spevom oznamovala príchod nového obdobia.

Tieto tradície a rituály spojené s bohyňou Vesnou odrážajú hlboké prepojenie našich predkov s prírodou a cyklami ročných období. Uctievanie Vesny symbolizovalo nádej, obnovu a nový začiatok, čo bolo kľúčové pre poľnohospodárske komunity závislé od rytmu prírody, ale aj pre ľudí ako takých.

♥ ♥ ♥

Prvý jarný deň, známy aj ako jarná rovnodennosť.

Je to okamih, keď Slnko prechádza cez nebeský rovník smerom na sever. Tento jav sa zvyčajne vyskytuje okolo 20. alebo 21. marca. V roku 2025 nastane jarná rovnodennosť 20. marca presne o 10:02 SEČ.

V deň jarnej rovnodennosti slnko svieti priamo na rovník, vtedy je slnko presne na obed kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli je dĺžka dňa aj noci rovnaká.

Výpočet prvého jarného dňa

Jarná rovnodennosť nastáva, keď je Slnko presne nad rovníkom, čo spôsobuje, že deň a noc sú približne rovnako dlhé. Tento okamih je výsledkom sklonu zemskej osi a jej obehu okolo Slnka.

Význam prvého jarného dňa

Prvý jarný deň symbolizuje začiatok jari, obdobia obnovy a znovuzrodenia prírody. Pre našich predkov to bol dôležitý míľnik, ktorý označoval koniec zimy a začiatok poľnohospodárskych prác.

Na základe historických faktov boli praktizované zvyky a rituály

 

Z minulosti sa viaže zvyk ku dňu jarnej rovnodennosti teda k prvému jarnému dňu. V minulosti bol v našej krajine spojený s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi. Jedným z najstarších, ešte predkresťanských rituálov, bolo vynášanie Moreny – slovanskej bohyne smrti a zimy. Túto postavu predstavovala slamená figurína oblečená do ženských šiat, ktorú ľudia niesli cez celú dedinu a nakoniec ju zapálili a hodili do potoka. Verili, že týmto obradom odvrátia choroby a dokonca aj samotnú smrť.

Tento zvyk mal rôzne výklady. Podľa jednej verzie figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre príchod jari a následne leta. Iní v nej videli zosobnenie smrti, ktorej odstránenie malo zabezpečiť prosperitu celému spoločenstvu. Tradične sa Morena vynášala dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. Smrtnú nedeľu. U nás sa však tento obrad často spája práve s prvým jarným dňom.

Po vynesení Moreny nasledovalo privítanie jari – privítanie bohyne jari Vesny. Mládež vtedy nosila zelené ratolesti (halúzky) ozdobené stužkami a spevom a radosťou oznamovala príchod nového obdobia.

Ale z rôznych písomných zdrojov máme aj PRANOSTIKY, ktoré sú spojené s prvým jarným dňom

K jarnej rovnodennosti sa viaže množstvo pranostík, ktoré predpovedajú počasie a úrodu:

• „Ak je na Jozefa mráz, bude ovos dobre rásť.“

• „Keď je na Jozefa pekne, bude dobrá úroda.“

Tieto pranostiky odkazujú na sviatok svätého Jozefa, ktorý sa slávi 19. marca, teda v období blízkom jarnej rovnodennosti.

Bylinková mágia musí byť aj na prvý jarný deň

S príchodom jari sa tradične začínalo aj zberanie prvých liečivých bylín a takéto Bylinky boli spájané s jarnou rovnodennosťou a bohyňou jari Vesnou:

1. Podbeľ lekársky (Tussilago farfara) – prvý posol jari, symbol nového života, zbierali sa kvety aj listy. Používal sa na ochranné rituály a na čistenie tela po zime.

2. Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) – silná očistná bylina, ktorá odstraňovala „zimnú stagnáciu“ z tela aj ducha. Pila sa v čajoch, pridávala do jedál a rituálne sa ňou šľahali telá na prebudenie životnej energie.

3. Fialka voňavá (Viola odorata) – jej kvety sa používali na ochranu a privolanie lásky a harmónie, často sa pridávali do jarných kvetinových vencov venovaných Vesne.

4. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) – symbol mladosti a nového začiatku.

5. Pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) – jeho bodkované listy pripomínali rovnováhu svetla a tmy, ktorú prinášala rovnodennosť.

6. Prvosienka jarná (Primula veris) – symbol prebúdzajúcej sa prírody, v magických rituáloch slúžila na prilákanie šťastia a prosperity.

7. Breza (Betula pendula) – považovaná za strom očisty a znovuzrodenia. Na jar sa pila brezová miazga na posilnenie organizmu a z brezy sa vyrábali metličky na „vyháňanie“ zimy z tela a domova.

8. Hloh obyčajný (Crataegus monogyna) – jeho mladé výhonky a listy sa pridávali do jarných rituálnych nápojov, pretože posilňoval srdce a dušu.

   Zber týchto bylín bol často sprevádzaný rôznymi obradmi a poverami, ktoré mali zabezpečiť ich liečivú silu.

Rituálne využitie bylín pri vítaní jari a aj bohyne jari Vesny:

• Z bylín a kvetov sa vyrábali vence, ktoré sa kládli na hlavu alebo hádzali do riek ako symbol vďaky a očisty.

• Očistné kúpele s prvosienkou, sedmokráskou a pŕhľavou pomáhali „zmyť“ starú energiu a privítať nový cyklus.

• Nápoje a čaje z jarných bylín (pŕhľava, prvosienka, podbeľ) posilňovali telo a privádzali rovnováhu.

A keďže v tento 1. jarný deň bol podľa ľudových tradícií spájaný s pálením Moreny (symbol zimy), čím sa definitívne uzatváral starý cyklus (teda zima) a vítala Jar – Vesna – bohyňa jari, života a úrody.

Prvý jarný deň bol pre našich predkov významným obdobím plným symboliky, rituálov a nádejí na novú úrodu a prosperitu.

 

Tak si užite aj vy tento 1. jarný deň v prírode ak sa dá a tešte sa hoci aj zo spevu vtáctva.

Snáď sa vám podarí aspoň malá prechádzka v prírode

aby ste mohli privítať

bohyňu jari Vesnu aj napriek tomu,

že tohto roku 1.jarný deň vychádza

na štvrtok.

 

Teším sa s vami

Jarka♥

Zdroje :

1 . Vesna – Wikipedia

2. Vesna – slavica.sk

Obrázok 1 – slovienka.sk

Obrázok 2 – gardeniada.sk

Obrázok 3 – Dievčatá z Veľkého Lomu vynášajú Morenu – Kyseľa počas FF Detva. ©Tibor Szabó, 1978.

Obrázok 4 – na titulke – Bylinková terapia, M. Golasovská