Mäta prieporná ∼ Mentha piperita

Mäta je jednou z byliniek, o ktorej vedeli už aj starí Egypťania – jej zvyšky boli objavené v egyptských hroboch. V súčastnosti je nespočetné množstvo druhov a tak si môžete pestovať mätu s vôňami od výmyslu sveta. U nás v záhrade by ste našli vône pripomínajúce ovocie (jablko, ananás) alebo aj zaujímavú, sladkastú vôňu čokolády. Ja mám však najradšej klasiku a to mätu piepornú – obsahuje mentol, ktorá je určená na liečebné účely. Okrem mäty piepornej na liečbu sú vhodné aj mäta dlholistá a vodná.

Mäta je trvalá rastlina, ktorá pri vhodných podmienkach dorastá až do výšky 100 cm. Najrýchlejšie množenie je podzemkami alebo delením. Z podzemkov vyrastajú nadzemné korene, ktorým hovoríme poplazy. Z nich vyrastajú hranaté stonky tmavozelenej až tmavo-bordovej farby, na ktorých rastú listy. Stonky sú husto obrastené listami tmavozelenej farby kopijovitého tvaru so zúbkatým okrajom. Stonky sa rozvetvujú asi 2/3 a na ich koncoch rastú kvety usporiadané v praslenoch tvoria klasy. Kvietky sú svetlofialovej farby, ktoré kvitnú od júna do septembra. Plody sú tvrdky, len zriedka tvoria semená. Mäta rastie aj voľnej prírode a to najmä mäta dlholistá. Nie je však vôbec voňavá ako tá, ktorú pestujeme v záhradách, pretože u nej absentuje mentol. Má rada vlhkejšie miesta, pretože je vyšľachtená z mäty vodnej.

Pestovanie

Najrýchlejšie množenie je podzemkami alebo delením rastlín. A tí čo mätu pestujú vo svojich záhradách zhodne tvrdia, že rastie ako burina. Rozrastá sa spomínanými podzemkami a poplazmy. Potrebuje k rastu hnojenie a vlhko, nie však trvalo premokrené a ťažké pôdy. Koreňová sústava sa nachádza veľmi plytko v zemi hnojíme na povrchu. Pokiaľ mätu vysádzame formou priesad je potrebná pravidelná zálievka kým sa mäta dobre nezakorení. A ak nechcete aby sa vám veľmi rozrástla treba jej vymedziť priestor.

Zber

Na mäte je vzácny najmä jej mentol, ktorý je uložený v malých chĺpkoch na spodnej strane listu. Preto je zber zameraný hlavne na nekvitnúcu vňať. Prvý krát v sezóne mätu striháme hneď ako dosiahne výšku 20-30 cm. Vňať striháme asi v 1/3 výšky stonky. Opakovaný zber robíme po vyrastení mäty, samozrejme pred kvitnutím.

Sušenie

Sušiť môžeme dvomi spôsobmi. Prvý je, že ostrihanú vňať mäty dostatočne dlhú zviažeme do malých kytičiek a sušíme zavesenú hlavou dolu. Druhý spôsob : sušenie vňate rozložené v jednej vrstve na sitkách. Sušenie by nemalo trvať dlhšie ako 10 dní, pretože silice obsiahnuté v mäte vyprchávajú. V prípade zlých podmienok na sušenie je potrebné mätu dosušiť umelým teplom v sušičke alebo v rúre. Teplota však nesmie prekročiť 35^o C. Vňať mäty si aj po usušení musí zachovať svoju zelenú farbu. V opačnom prípade je usušená droga znehodnotená.

Uskladnenie

Usušená vňať mäty musí krásne šušťať a drobiť sa. Preto pri strhávaní lístkov zo stoniek pracujeme opatrne aby sme si všetky lístky nepomrvili. Takto upravenou drogou plníme nepriehľadné a dobre uzatvárateľné nádoby. Dobre uskladnená mäta vám vydrží do budúcej bylinkovej sezóny.

Obsah

Najdôležitejšia je silica až 3%, z ktorej až 50% tvorí spomínaný mentol a jeho zložky estery s kyselinou valérovou a octovou. Okrem toho mäta obsahuje piperitón, jasmón, pulegón, felandrén. Ešte sú obsiahnuté aj triesloviny, horčiny, flavónové glykozidy.

Vlastnosti : aromatikum, cholagogum, analgetikum, anestetikum, antiseptikum.

Použitie

Využitie je hlavne ako antiseptikum, pretože mentol účinkuje na nervové zakončenia čím vyvoláva príjemný pocit chladu, eliminuje svrbenie, pálenie a tým potláča bolesť. Mentol, ktorý sa izoluje má opodstatnenie aj kozmetických (pleťová voda, repelent) či farmaceutických (mastičky na uvoľnenie svalstva, čajové zmesi, nosové mastičky) výrobkoch. Proti zápalové účinky drogy sú nápomocné pri liečbe rôznych kožných chorôb alebo zápaloch ústnej dutiny či horných dýchacích ciest. Obsah trieslovín preto ju môžeme využiť aj pri podpornej liečbe tráviaceho systému – pomáha s trávením, uvoľňuje žalúdočné kŕče, povzbudzuje chuť do jedla a dokonca utlmuje bolesti spôsobené žlčovými kameňmi.

Mäta sa nesmie  užívať v tehotenstve a opatrní by mali byť aj alergici.

Recepty

Repelent proti kliešťom

Zaobstaráme si jablčný ocot (postačí 250 ml) a sušené bylinky z každého druhu : 1 ČL mäty, šalvie, levandule, tymianu a klinčekov (klinčeky podrvíme vopred v mažiari). Všetky bylinky a klinčeky spolu premiešame, vložíme do pohára a zalejeme jemne zohriatym jablčným octom (cca 30 OC). Takto naložené bylinky necháme macerovať aspoň týždeň, no lepšie by bolo nechať ich macerovať až 2 týždne. Po tomto čase macerát precedíme cez gázu a uskladníme v uzatvárateľnej nádobe v chladničke. Pred použitím repelent riedime v pomere 1:1.

Mätovo – medovkovo sirup

Nastriháme medovku a mätu do litrovej nádoby v pomere 1:1. Prevaríme vodu 3 litre a necháme vychladnúť na 40st. Potom bylinky vložíme do veľkej nádoby zalejeme pripravenou vodou. Pridáme ošúpané citróny, dobre ich rozmačkáme a všetko premiešame. Necháme prikryté lúhovať 24 hodín. Potom výluh zlejeme cez sitko a pridáme 3 kg hnedého cukru. Privedieme k varu. Tesne pred varom pridáme 3 čajové lyžičky kyseliny citrónovej. Odstavíme a ešte horúcim sirupom plníme fľaše. Dobre uzavrieme a zabalíme do deky kde ich necháme až kým nevychladnú.

Čaj proti plynatosti

Sušené drogy : mäta, fenikel, aníz a rasca zmiešame v rovnakom pomere. Z toho 1PL zalejeme 1/4 litrom vody a privedieme k varu. Po 15 minútach scedíme a letný čaj popíjame počas celého dňa.