Repík lekársky je ďalšou bylinkou, ktorú pozná určite každý. Miluje slniečko, preto ho nájdete na všetkých slnečných lúkach. Taktiež rád rastie na okrajoch húštin a svetlých lesov. Repík je trvalá bylina, nenáročná a môžete si ho pestovať aj vo vlastnej záhrade. Dorastá do výšky aj 60 cm. Stonka je silná, okrúhla, pokrytá chĺpkami, z ktorej vyrastajú listy, pretrhované s pilovitým okrajom. Zhruba od polovice stonky začínajú rásť kvietky. Kvietky kvitnú postupne a sú žltej farby. Po odkvitnutí kvetov, vznikajú malé nažky s drobnými ostňami (háčikmi), za pomoci ktorých sa ľahko prichytia na odev človeka alebo srsť zvieraťa. Týmto spôsobom sa semienka repíka ľahko roznášajú po okolí.
Pestovanie: ak sa teda rozhodnete pestovať si vo vlastnej záhradke aj repík, vôbec sa nemusíte báť si ho doniesť z prírody a zasadiť. Vyberajte slnečné miesto s dostatkom vápnika. Pravidelne ho rozsádzajte alebo prieďujte aby vám bol repík stále mladý.
Zber: repík sa môže zbierať aj vtedy keď ešte nekvitne – čiže vtedy zbierame list. Ale hodnotnejší je keď ho budete zbierať v počiatkoch kvitnutia. Keďže repík kvitne od spodku smerom na hor, so zberom začneme keď sú rozkvitnuté prvé kvietky na stonke. Odtrhávajte kvitnúcu vňať bez spodných zdrevnatených častí so stonkami, nie silnejšími ako 5 mm. Rastliny, na ktorý sa nachádzajú plody – nažky – sa už nezbierajú. V tomto prípade zbierajte len list. Ja milujem repík a veľmi som rada, že sa nám udomácnil v našej bylinkovej záhrade. Zbieram každý deň a to preto, že nemusím chodiť veľmi ďaleko na zber.
Sušenie: repík sa najlepšie suší, keď ho zviažete do malých kytičiek a zavesíte dolu kvetom. Prababka ma vždy upozorňovala, aby som ho počas sušenia nechytala, lebo mu zčernejú listy. Po usušení si repík musí zachovať svoju šedozelenú farbu listov a žltú farbu kvietkov.
Uskladnenie: Po usušení, repík strhávam zo stoniek a usušený repík ukladám do veľkého pohára s pevným zatváraním aby sa mi k nemu nedostala vlhkosť. Repík má totiž sklony plesnivieť, keď nie je dobre vysušený alebo je uskladnený vo vlhku. A mal by byť uložený na tmavom mieste alebo v tmavom pohári, lebo by nám zošedivel (nestratil farbu) a v tom prípade by bol nepoužiteľný na liečebné účely.
Obsahové látky: 5-8% katechínových trieslovín, horčinu, minerálne soli, kyselinu kremičitú, silice, kyseliny: nikotínovú askorbovú, cholín, flavonoidy, saponíny.
Vlastnosti: adstringens, stomachikum, aromatické amarum, cholagogum, diuretikum
Účinky: Pre svoje protizápalové účinky sa využíva pri kataroch tráviaceho traktu, pri hnačkách a problémoch so žlčníkom. Mierne zvyšuje tvorbu žlče. Vďaka cholínu zabraňuje ukladaniu lipidov (tukov) v pečeni. Horčiny pomáhajú k väčšiemu vylučovaniu žalúdočnej kyseliny. Tlmí zápalové procesy v organizme, či už v tráviacom trakte alebo v dýchacích cestách. Pri vnútornom užívaní má aj parazitické účinky. Pomáha aj pri zápalových procesoch močového mechúra a pri všetkých pľúcnych ochoreniach vrátane tuberkulózy.
Zvonku ho použijeme ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine a mandlí. Ako súčasť kúpeľa, sa používa pri zápalových ochoreniach kože.
A pozitívna informácia na záver 🙂 Repík nemá žiadne nežiadúce účinky, môžeme ho používať aj dlhodobo. A preto keď sa u nás varil čaj, vždy bol s účasťou repíka. Môžu ho používať ako deti, tak aj tehotné, či dojčiace ženy.
Recept
Čerstvá kaša : pripravíme tak, že si nazbieraný čerstvý repík pomelieme alebo rozmixujeme a použijeme na liečbu zapálených ložísk akné alebo na vyrážky, ekzém, rany na koži, popáleniny… Takto pomletú vňať repíka si môžete uskladniť do vysterilizovaných nádobiek, ktoré uskladníte v mrazničke. Budú pre vás pripravené až kým nebude nová úroda.
Čaj z repíka : 1,5 g sušenej drogy na 2 dcl vody.
Kloktadlo alebo obklady : 25 g sušenej drogy na ½ litra vody.
Prajem krásne začínajúce leto
Jarka ♥
0 komentárov k “Repík lekársky ∼ Agrimonia eupatoria”Pridajte vlastný →