Repík lekársky je ďalšou bylinkou v rade, krotú pozná asi každý. Repík zbierala aj naša prastarká a mala ho veľmi rada. Zbierala repík, keď začal kvitnúť, pri tom si dala záležať na tom aby nebol úplne rozkvitnutý. Odtrhávala kvitnúcu vňať bez spodných zdrevnatených častí so stonkami, nie silnejšími ako 5 mm. Pamätám si, že ju sušila na povale v malých kytičkách zavesené dolu kvetom. Upozorňovala ma aby som ho počas sušenia nechytala lebo černie. Po usušení, dávala repík do plátených vrecúšok a držala ich v suchej miestnosti. Ja si usušený repík ukladám do veľkého pohára s pevným zatváraním aby sa mi k nemu nedostala vlhkosť. Repík má totiž sklony plesnivieť, keď nie je dobre vysušený alebo je uskladnený vo vlhku. A mal by byť uložený na tmavom mieste alebo v tmavom pohári, lebo by nám zošedivel (stratil farbu) a vtom prípade by bol nepoužiteľný.
Repík obsahuje kyselinu kremičitú a celý rad organických kyselín : jablčnú, citrónovú, askorbovú a nikotínovú. Pre svoje protizápalové účinky sa využíva pri kataroch tráviaceho traktu, pri hnačkách a problémoch so žlčníkom. Zvonku ho použijeme ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine a mandlí. Ako súčasť kúpeľa, sa používa pri zápalových ochoreniach kože.
No jeho najdôležitejšou úlohou, je pomáhať pri chorobách močového mechúra a pri všetkých pľúcnych ochoreniach vrátane tuberkulózy.
A pozitívna informácia na záver 🙂 Repík nemá žiadne nežiadúce účinky, môžeme ho používať aj dlhodobo. A preto keď sa u nás varil čaj, vždy bol s účasťou repíka.
Čaj z repíka : 1,5 g sušenej drogy na 2 dcl vody.
Kloktadlo alebo obklady : 25 g sušenej drogy na ½ litra vody.
0 komentárov k “Repík lekársky ∼ Agrimonia eupatoria”Pridajte vlastný →