Viete prečo sa lastovičník takto volá? Jeho meno je odvodené od gréckeho slova chelidon čo znamená lastovička. A možno aj preto, že lastovičník kvitne v období od príchodu až do odletu lastovičiek.
Pestovanie: Je to krásne na žlto kvitnúca bylina s jemne ochlpenými listami. Veľmi rada využíva miesto na rast popri plotoch, na rumoviskách a na tienistých miestach. A keďže ju nemajú radi ani zvieratá a nemá ani prirodzeného nepriateľa, jej rast nie je ohrozovaný a tak sa veľmi ľahko stane, že sa neprimerane rozrastie.
Rastlinka je veľmi jemná na dotyk, kvietky rýchlo vädnú. Jej liečivá sila je daná už oddávna. Prastarká ma učila, že keď má niekto bradavice je táto bylinka najlepšia. Odtrhnete lastovičník a mliekom, ktoré z jeho stonky vyteká, potriete bradavicu a tá by mala zmiznúť. Samozrejme, že nie hneď. Tento akt treba opakovať niekoľkokrát …teda aj veľakrát kým bradavica zmizne. 🙂 Vyskúšala som, ale naozaj to trvá trochu dlhšie ako som očakávala. A navyše som sa celá zatrepala šťavou, ktorá stmavla a ja som to už nikdy nevyprala 🙁 Takže dávajte pozor ak sa rozhodnete pre zber tejto bylinky. Odporúčam používať rukavice a staré oblečenie.
Zber: je najlepší hneď ako lastovičník začne kvitnúť, čo bývalo v máji. Pri tomto otepľovaní sa môže stať, že aj skôr (aj o mesiac). Treba prírodu sledovať aby sme nič nepremeškali. Zbierame kvitnúcu vňať, s ktorou nakladáme veľmi opatrne ako som už hore vyššie písala. Preto ja lastovičník zbieram zásadne v rukaviciach.
Sušenie: je ako pri iných bylinkách. Len upozorňujem, že lastovičník vám po sušení nesmie zhnednúť, proste si musí zachovať šedo-zelenú a žltú farbu. Musím pripomenúť, že látky obsiahnuté v lastovičníku sa rýchlo strácajú a tak je vhodné používať čo najčerstvejšiu. Veľké zásoby si ani nerobte 🙂
Obsahové látky: cca 20 druhov alkaloidov, flavonoidy, silice, amíny, kyselina chelidónová…
Vlastnosti: spazmolytikum, analgetikum, sedatívum, cholagogum, dermatikum, antiseptikum, antihistaminikum…
Použitie: Jej liečivé účinky sú známe odpradávna, ale aj to že celá rastlina je jedovatá. Obsahuje veľké množstvo alkaloidov a niektoré z nich sú toxické a to najmä na nervový systém. A na vnútorné použitie sa nevyužíva! Aj ja odporúčam a aj využívam lastovičník len na vonkajšie použitie.
Na liečenie sa využíva hlavne čerstvá šťava z rastliny. Ale mimo sezóny sa využíva aj masť a tinktúra. Ja tinktúru a masť vyrábam s trojnásobnou maceráciou a to tak, že tinktúru po 2 týždňoch scedím a nakladám do macerátu ďalšiu čerstvú rastlinu a takto to zopakujem ešte raz. Rovnako trojnásobnou maceráciou vyrábam aj mastičku z lastovičníka.
Oba výrobky – tinktúra aj mastička, ale aj čerstvá šťava, tak ako som už spomínala je vhodná na liečbu bradavíc a rôznych kožných výrastkov (papilóm) alebo dokáže eliminovať kurie oká, škvrny na koži, pehy, či už priamo vytekajúcim mliekom z rastliny alebo ako silný výluh sušenej rastlinky. Použiteľná je aj pri zle hojacich sa ranách. Má antibakteriálne účinky a bojuje s ľahkosťou aj s plesňami na koži.
V minulosti bola táto bylina obľúbená, pretože bola spojená s hľadaním kameňa mudrcov. A Tibeťania o nej hovoria ako rastline prinášajúcej radosť a zaháňajúcej chmáry a zlú náladu.
Ja vám radšej napíšem recept na tinktúru, ktorou si môžete pomôcť pri kožných problémoch. Lastovičníková tinktúra :
Nazbieraný čerstvý lastovičník nasekáme na menšie kúsky a vložíme do pohára asi do 2/3, ktorý sa bude dať dobre uzavrieť. Potom rastlinu v pohári zalejeme alkoholom (liehom) nie slabším ako 40%, samozrejme že bielym a kľudne môže byť aj domáca pálenka. Takto pohár uzavrieme a necháme macerovať 2-3 týždne, kľudne aj doma na okennom parapete (len nech na nádobu nesvieti slnko). Potom zlejeme dobre vyžmýkame a proces opakujeme ešte 2x. Nakoniec scedený macerát – tinktúru prelejeme do tmavej nádoby (fľaše) a uskladníme na chladnom mieste.
Ja vám na teraz prajem príjemné a slnečné dni
Jarka ♥
0 komentárov k “Lastovičník väčší ~ Chelidonium majus”Pridajte vlastný →