Púpalka dvojročná – Oenothera biennis

Púpalka dvojročná patrí medzi rastliny, ktoré si získali veľkú obľubu nielen medzi bylinkármi, ale aj vo výrobe prírodnej kozmetiky. Hoci pôsobí nenápadne, ukrýva v sebe cenné látky, pre ktoré je vyhľadávaná už celé stáročia. Najväčšiu hodnotu majú jej semená, z ktorých sa lisuje známy púpalkový olej, no svoje využitie majú aj kvety a ďalšie časti rastliny.

Popis rastliny

Púpalka dvojročná je statná bylina dorastajúca do výšky približne 50 až  200 cm. V prvom roku vytvára iba prízemnú ružicu podlhovastých listov, ktoré prezimujú. Až v druhom roku vyrastie pevná, vzpriamená stonka, na ktorej sa od júna až do septembra postupne objavujú veľké citrónovožlté kvety.

Zaujímavosťou je, že kvety sa otvárajú až podvečer alebo večer. Počas noci intenzívne voňajú a lákajú nočných opeľovačov, najmä nočné motýle. Ráno už bývajú zvädnuté a ďalší večer ich nahradia nové kvety. Práve preto dostala púpalka ľudové pomenovanie nočná svieca alebo večerná prvosienka.

Po odkvitnutí vytvára podlhovasté tobolky plné drobných hnedých semienok, ktoré predstavujú najcennejšiu časť celej rastliny.

Odkiaľ pochádza

Domovom púpalky je Severná Amerika, kde ju pôvodní obyvatelia využívali ako potravinu aj ako súčasť tradičného liečiteľstva. Konzumovali mladé korene, listy aj semená.

Do Európy sa dostala začiatkom 17. storočia ako okrasná rastlina. Postupne zdomácnela natoľko, že dnes rastie takmer po celej Európe. Nájdeme ju na slnečných stráňach, násypoch, popri cestách, železniciach, na lúkach či neobrábaných pozemkoch.

Pestovanie

Púpalka patrí medzi najvďačnejšie bylinky na pestovanie. Nepotrebuje výživnú pôdu ani náročnú starostlivosť. Najlepšie rastie na slnečnom stanovišti v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Výborne znáša sucho a neprekážajú jej ani vyššie letné teploty.

Vysieva sa priamo na záhon na jar alebo koncom leta. Keďže ide o dvojročnú rastlinu, prvý rok ako som už vyššie spomenula vytvára iba listovú ružicu a kvitne až v druhom roku.

Ak necháme niekoľko rastlín dozrieť, veľmi ochotne sa sama vysemení a v záhrade sa objavuje aj ďalšie roky bez ďalšieho pričinenia. V prírodnej bylinkovej záhrade tak dokáže vytvoriť krásne, prirodzené porasty.

Zber

Počas leta zbieram predovšetkým čerstvo rozkvitnuté kvety. Najvhodnejší čas na ich zber je za suchého počasia, keď sú zdravé a nepoškodené…a nezabudnite na to, že ich zbierame až večer 🙂

Na jeseň nechávam dozrieť tobolky so semienkami. Zbieram ich až vtedy, keď sú úplne suché a začínajú sa otvárať. Semienka následne dosuším a uskladním.

Pri zbere je dobré ponechať časť rastlín na prirodzené vysemenenie, aby sa púpalka v záhrade mohla ďalej sama rozmnožovať.

Obsahové látky

Najväčšiu pozornosť si získali semená púpalky, ktoré obsahujú cenný olej bohatý na nenasýtené mastné kyseliny.

Nachádzajú sa v nich najmä:

• kyselina gama-linolénová (GLA),
• kyselina linolová,
• kyselina olejová,
• vitamín E,
• fytosteroly,
• fenolové zlúčeniny s antioxidačným pôsobením.

Kvety obsahujú flavonoidy, slizové látky a menšie množstvo trieslovín, ktoré sa tradične využívali v ľudovom bylinkárstve.

Tradičné využitie a účinky

Najznámejším produktom z púpalky je púpalkový olej. V tradičnej fytoterapii sa využíva najmä na podporu prirodzenej starostlivosti o pokožku a ako súčasť výživy organizmu.

Tradične sa púpalka používa na podporu:

• prirodzenej hydratácie a pružnosti pokožky,
• regenerácie suchej, citlivej a namáhanej kože,
• starostlivosti o ekzematickú pokožku,
• hormonálnej rovnováhy u žien,
• komfortu počas predmenštruačného obdobia a menopauzy,
• celkovej výživy kože, vlasov a nechtov.

V ľudovej medicíne sa využívala aj pri drobných zápalových prejavoch kože a na podporu jej prirodzenej obnovy.

Ako púpalku využívam ja

Púpalka patrí medzi bylinky, ktoré som si do svojej bylinkovej záhrady vedome vybrala. Dopestovala som si ju zo semienok a dnes sa  teším z jej nádherných žltých kvetov, ktoré sa otvárajú až večer. Vždy ma fascinuje, ako sa záhrada pri západe slnka zrazu zmení a rozkvitne ďalšou krásou.

Počas celej sezóny zbieram čerstvé kvety a pripravujem z nich opakovanou maceráciou bylinný olej. Vďaka postupnému pridávaniu čerstvých kvetov do toho istého oleja vzniká voňavý a veľmi hodnotný macerát, ktorý následne využívam pri výrobe svojich bylinných mastí a olejov na starostlivosť o pokožku.

Z čerstvých kvetov pripravujem aj tinktúru, ktorú zaraďujem medzi svoje bylinné produkty.

Na jeseň prichádza čas zberu semien. Hoci doma nemám možnosť lisovať z nich pravý púpalkový olej za studena, semienka rozhodne nenechávam bez využitia. Po usušení ich rozomeliem v mažiari a  macerujem v kvalitnom rastlinnom oleji, aby som z nich získala čo najviac cenných látok. Je to síce iný spôsob spracovania ako profesionálne lisovanie, no aj tak mám radosť, že dokážem naplno využiť dary vlastnej záhrady.

Práve toto mám na bylinkárstve najradšej. Nemusíme mať drahé technológie ani veľké výrobné zariadenia. Stačí poznať rastliny, dopriať im čas a s úctou spracovať to, čo nám príroda ponúka.

Púpalka je pre mňa dôkazom, že aj z malej bylinkovej záhrady môže vzniknúť niečo skutočne hodnotné. O to väčšiu radosť mám z toho, že som si ju kedysi dopestovala z niekoľkých semienok a dnes je už prirodzenou súčasťou mojej záhrady aj mojej bylinkárskej práce.

Prajem vám radosť s pestovania krásnych a liečivých bylín, presne takú ako mám ja ♥

Pozdravujem z bylinkovej záhrady z juhu zo Santovky

Jarka