Ligurček lekársky – Levisticum officinale Koch

Táto mohutná trvalá rastlina sa ľudovo nazýva aj „magi“. Staršia rastlina má silný dužinatý koreň, z ktorého vyrastajú duté a oblé stonky ukončené veľkými rozkonárenými listami. Listy sú sýto – zelenej farby. Staršie rastliny (2-3 rok) kvitnú žltými drobnými kvietkami, ktoré vyrastajú na dlhej a mohutnej stonke. Kviety sú zárukou nových semienok na budúcu výsadbu. Kvitne od júla do augusta. Staršie rastliny 2-3 roky dorastajú aj do jedného metra a majú vzhľad kríka.

Pestovanie

Ligurček má veľmi rád slnečné stanovište a vlhkú pôdu. Inak nie je náročný na pôdu. Jediné čo je dôležité pred výsadbou či už v podobe semienka alebo priesad, je dobre skyprená pôda a na jeseň zapracovať do pôdy hnojivo alebo kompost. A keďže je to trváca rastlina, každý rok na jar stačí prihnojiť kompostom. Vysádzať je teda možné tromi spôsobmi : semienkom, priesadou alebo delením rastliny. Vysievanie sa robí na jeseň (september – október) alebo na jar (marec – apríl) do riadku alebo do hniezd (4-5 semien). Semienka klíčia veľmi pomaly – odporúčam trpezlivosť. Po vyrastení rastliniek je potrebné nechať len tie najsilnejšie. Samozrejme, treba dbať na primeranú zálievku. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami je až 60 cm. V prípade, že vám staršia rastlina ligurčeka zakvitne a nechcete semienka, je potrebné tieto stonky s kvetenstvom odrezávať čo najnižšie pri koreni, inak by všetká sila išla do kvetov a nie do listov. V tom prípade by ste mali malú úrodu v podobe listov. Rastlina pred zimou vyschýna a tým uzatvára jeho aktívne obdobie. Takto prežije celú zimu. Na jar sa opäť objavia listy, ktoré sú z roka na rok mohutnejšie.

Zber

Na liečebné účely sa zbiera koreň z dvoj a viac ročných rastlín, ktorý sa zbiera na jeseň. Listy sú určené na kuchynské spracovanie, ale môžete si z nich pripraviť čaj. Jediná nevýhoda zberu listov je, že po usušení stráca arómu. Preto je vhodnejšie ich mraziť. Listy môžeme zbierať a využívať počas celého vegetačného obdobia.

Sušenie

Nazbieraný koreň je vhodné pred sušením najskôr dobre očistiť umytím pod tečúcou vodou. Jemne osušíme nakrájame a menšie kúsky. Sušíme umelým teplom, pričom dbáme aby teplota neprekročila 35^oC. Koreň, ktorý je je dobre usušený nám praská pri ohnutí.

Nazbieraný list môžete sušiť, ale ako som už spomínala stráca silice. Preto je vhodnejšie listy celé alebo nakrájané na drobno dať zamraziť.

Uskladnenie

Usušený koreň uchovávame v dobre uzatvárateľných a tmavých nádobách. Ligurčekový koreň je silno nasiakavý a preto by pri zlom uskladnení mohol splesnúť. Pred ďalším spracovaní koreň môžete podrviť v mažiari.

Obsahuje

Ligurček obsahuje silice cca 2,7 % , ktorú tvorí karvaktrol, estery kyseliny octovej. Obsahuje aj sacharidy, kumarín, či živicu. Celá rastlina obsahuje tieto látky, ale v koreni sa nachádzajú najviac, pričom v listoch je ich omnoho menšie množstvo. Ligurček je mierne močopudný (diuretikum) stomachikum, saluretikum.

Použitie

Silica obsiahnutá v rastline je nápomocná pri vylučovaní chloridov a močoviny z organizmu. Silice tak isto napomáhajú k tvorbe žalúdočných enzýmov a žalúdočnej kyseliny. Preto sa používa pri ťažkostiach s trávením. A keďže je ligurček močopudný má svoje využitie aj u ľudí, ktorí majú problém so zadržiavaním vody v tele. Musím však spomenúť aj skutočnosť, že silica ligurčeka pôsobí dráždivo na obličky, preto sa nepoužíva pri ťažkých ochoreniach spojených s obličkami a to najmä pri vyšších dávkach, môže vyvolať alergické reakcie a neodporúča sa užívanie v tehotenstve a ani počas dojčenia.

Recepty

Čaj z ligurčeka podporuje vylučovanie močoviny z tela, preto je vhodný najmä pre ľudí, ktorí majú ochorenie dna. Pripravujeme z 1 PL sušenej drogy a 200 ml vriacej vody. Lúhujeme 10 minút. Čaj sa pije letný bez osladenia. Pozor však treba dávať na skutočnosť, ktorú som spomenula v predchádzajúcom odstavci.

Ligurček je využiteľný najmä v surovom teda čerstvom stave. Môžete si ho zamraziť a neskôr použiť do polievok alebo omáčok. Skvelý je aj ako jedna z množstva ingrediencií vo vegete, ktorú si môžete vyrobiť aj sami doma.

Vegeta

Takže s veľkým nadšením som si pripravila všetku koreňovú zeleninu : mrkvu, petržlen, kaleráb, zeler a to v pomere 1,5:1:1:1. K zelenine si natrháme vňate : ligurčekovú, petržlenovú a zelerovú, z každého druhu rovnaký diel a nie veľmi veľa. Do vegety si môžete pridať aj cibuľu a cesnak. A niekto pre krajšiu farbu pridáva kurkumu. Očistenú koreňovú zeleninu nakrájame a pomelieme na mäsovom mlynčeku na hrubo. Zomletú zmes dobre premiešame so soľou v pomere 1:5 a rozložíme na plech, ktorý sme vystlali papierom na pečenie a vložíme do rúry s teplotou do 50^oC. ^. Zo začiatku máme dvierka na rúre zavreté, ale po chvíli ich pootvoríme a takto sušíme aj niekoľko hodín. Pripravíme si aj očistenú cibuľu, ktorú nakrájame na jemno a rovnako aj cesnak. Potom ich uložíme na samostatný plech s pečiacim papierom a sušíme ako koreňovú zeleninu. Ak máte teplovzdušnú rúru, môžeme ju využiť a usušíme si oba plechy naraz. Ďalší plech využijeme na sušenie zeleninovej vňate. Rozložíme po plechu a usušíme. Treba však teplotu v rúre znížiť do 40^oC.  Takže vňatku budeme sušiť samostatne a nie spolu so zeleninou.
Po presušení sa zelenina môže zmiešať s cibuľou a cesnakom. A opäť dáme sušiť. Zelenina musí byť totiž krásne chrumkavá. Po dokonalom vysušení zeleninu ešte rozmixujeme na jemnejšie. Samostatne si rozmixujeme usušené vňate a vmiešame do zeleninovej zmesi. A máme hotovo.