Oddych na chalupe

Počas daždivých, jesenných dní a studených zimných dní sa na chalupe a okolo nej, nedá toho veľa robiť. Ja svoj čas, oddychový čas na našej chalúpke využívam aj ručnými prácami – konkrétne háčkovaním diek a iných úžitkových vecí, či čítaním kníh.

V tomto období, keď prídeme na chalupu, si najskôr musíme dobre vykúriť aby nám nebola zima. Z pripraveného na štiepaného dreva, ktoré sme pripravovali počas niekoľkých víkendov, si nanosíme do chalúpky a kúrime a kúrime. Keď oheň v kuchynskom sporáku a v jotulke (fínska liatinová pec) krásne horí a zohrieva celé vnútro našej chalúpky, už nám stačí len relaxovať. A poviem vám, že je to skvelý pocit. Upokojujúci a hrejivý. Praskanie dreva a sálanie tepla je neskutočné. Nemám zimu ako takú rada lebo som dosť zimomravá, ale na toto sa priam teším. Ten praskot dreva, oheň, teplo k tomu skvelý čaj. Paráda 🙂

No, a aby som vás nejako nadchla pre ten pocit, teda tým čo majú možnosť si vyskúšať pobyt spojený s vlastnoručným kúrením a následným teplom, poviem vám pocit je to veruže božský. V chalúpke dobre vykúrenej, za zvuku len praskajúceho dreva, všade ticho a teplo. Niekdy si pustíme obľúbenú hudbu a relaxujeme. Každý máme svoje obľúbené miesto. Ja mám obľúbené kreslo po starkej, ktoré si už čo to pamätá, ale o to je môjmu srdcu milšie. Kreslo je samozrejme neďaleko piecky 🙂 to aby mi ani náhodou nebola zima 🙂 A v ňom si najlepšie oddýchnem a načerpám fyzických či psychických síl do budúcich dní. Je to miesto, kde rada čítam alebo niečo vytváram za pomoci ihlíc či háčika.

Povyťahujem nedokončené práce, ktoré som nechala na jar lebo bolo treba robiť iné veci. Však to poznáte. Veľa ručných prác neurobíte od jari do jesene, keď potrebujete pracovať v záhrade, okolo domu alebo si zreštaurovať nejakú starinku, vyrobiť niečo z dreva pre potešenie. Práve na to nám (mne určite) slúži zima teda celé zimné obdobie. Okrem iného si s Paťkou radi skrášľujeme naše príbytky, ale aj našu chalúpku. Máme nasnovaných nekonečne veľa plánov ako a s čím si spríjemniť dlhé zimné večery a niečo krásne vytvoriť. Ale vrátim sa k odloženým rozrobeným, nedokončeným ručným prácam. A túto jeseň som už stihla dokončiť rozháčkovanú detskú deku a dokonca som aj uháčkovala deku novú.

Háčkovanie ma chytilo asi tak pred 20-timi rokmi. Naučila ma háčkovať jedna moja kolegyňa, ktorá už bohužiaľ nieje medzi nami. Teraz keď chytím do ruky háčik, vždy si spomeniem aj na ňu a ďakujem jej, že ma to naučila. A k háčkovaniu diek som sa dostala prostredníctvom ďalšej kamošky Katky, ktorá rada pletie a háčkuje. A pri týchto ručných prácach vám vždy ostane nejaké to malé klbiečko vlny, ktoré je dosť ťažké využiť. A práve ona sa rozhodla, že z klbiečok vlny si uháčkuje deku. Krátky stĺpik a náhodný výber zo zbytkov. Vyšlo jej to teda perfektne. Krásna deka a hrejivá. Nadšená som sa dala motivovať jej výtvorom a už som sa aj ja púšťala do háčkovania. Dík Katuš 🙂

Postupne som sa prepracovala aj k rôznym vzorom, tvarom, k dekám s vankúšikmi. Teraz sa mi sem tam podarí uháčkovať nejakú tú deku aj na zákazku. No najviac sa teším keď môžem niekoho takouto vlastnoručne uháčkovanou dekou obdarovať. Vtedy sa pri háčkovaní snažím o to aby deka takzvane pasovala tomu človeku 🙂 A veľmi sa teším, keď sa deka naozaj aj páči.

Pre inšpiráciu vám ponúkam aj pár fotiek mojich výtvorov 🙂

niečo aj pre najmenších 🙂

Vrelo odporúčam ručné práce počas dlhých zimných dní alebo radšej večerov. Alebo ak nie ručné práce, tak potom dobrá kniha k tomu skvelý mok v podobe čajíka alebo kvalitného vínka.

A večer môže začať. Prajem vám príjemný oddych …kdekoľvek 🙂